Vinárstvo sa Skalici začalo rozvíjať najmä po povýšení na slobodné kráľovské mesto. Línia vinohradov sa tiahne po východnej hranici mesta. Skalické vinohrady, nachádzajúce sa na úpätí Bielych karpát, sú základom Skalického vinohradníckeho rajóna, ktorý je súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Skalické vinárstvo preslávilo predovšetkým červené víno s jeho aromatickou vôňou, drsnou a zároveň lahodnou chuťou a nezameniteľnou farbou, ktorá mu dala svoj názov – rubín. Mesto vždy malo vlastné vinohrady a obrábalo ich vo svojej réžii, dokonca na radnici bol výčap, kde sa mestské víno predávalo. Vinohradníctvu mesto venovalo mimoriadnu pozornosť. Vinohradníci majú svoje združenia, z ktorých najstaršie dochované je Bratstvo sv. Urbana, patróna vinohradníkov, tzv. “URBANISTI”, ktorého vznik je pred viac ako 300 rokmi.
Z tohto obdobia pochádzajú niektoré historické pamiatky v meste ako kostolík sv. Urbana, patróna vinohradníkov a cechový oltár sv. Urbana vo farskom kostole s erbom vinohradníkov. Skalické vinohrady sú typické malými výmerami, doplnené drobnou architektúrou nazývanou „búdy“. Sú to vinohradnícke domčeky, ktoré slúžia na spracovanie a uskladnenie vína.Na okolitých svahoch ich vyrástlo vyše 500, čím sa Skalica zaraďuje medzi mestá s najväčším počtom vinohradov na jedného obyvateľa. Skalická frankovka je obľúbená odroda, ktorá získava svoju charakteristickú chuť miestnymi mikroklimatickými podmienkami. Zmiešaním s odrodami Svätovavrinecké a Modrý portugal vzniká Skalický rubín. Z uvedených viníc a búd je prevažná väčšina stále obrábaná a využívaná na výrobu vína hlavne malými neregistrovanými vinohradníkmi.